Ak vám tento výrok pripomína niektorých poslancov Národnej rady za vládnu stranu Smer, nie ste síce ďaleko od pravdy, ale netrafili ste úplne presne. Poslanci Smeru naozaj dokážu v tom istom okamihu diskutovať o pálčivých problémoch Slovenska vo výboroch Národnej rady v Bratislave a zároveň riadiť Košice, Humenné, alebo Žilinu. Oni naozaj dokážu v tom istom okamihu rokovať o dôležitých zákonoch v Bratislave a zároveň riadiť veľkú nemocnicu v Ružomberku alebo v Nitre. Oni naozaj dokážu v tom istom okamihu prijímať dôležité zákony v Bratislave a zároveň riadiť celý Žilinský alebo Trenčiansky kraj. Klobúk dolu, sú to naozaj géniovia. Tie slová v úvode sú však citáciou rozhovoru Imreho a Gejzu z Paneláka.
Asi po roku som si pozrel najnovšiu epizódu slovenského fenoménu zvaného "Panelák". S obdivom som zaregistroval, že Andy Kraus má prst na pulze doby. Maslák kandiduje na starostu v komunálnych voľbách a Imre s Gejzom sa stali vzorom pre smeráckych poslancov v Národnej rade. Aj oni dokážu bez problémov robiť niekoľko zamestnaní naraz. Aj o nich nikto nevie, či v danom okamihu pracujú pre jedného zamestnávateľa, pre druhého alebo pre tretieho. Alebo či vôbec pracujú. Dôležitejšie je, že sumička na ich účte utešene rastie. Od jedného, od druhého aj od tretieho. Imre s Gejzom princíp vysvetľujú veľmi jasne.
"My máme pohyblivú pracovnú dobu a navzájom sa prelínajúce pracovné doby. V rôznych množinách aj podmnožinách. Niekedy pracujeme tam, niekedy inde. My sme jak Batman a Robin, keď nás potrebuje mesto, tak sa objavíme. A niekedy nepracujeme vôbec a pre nikoho."
"A to posledné vás najlepšie vystihuje," zhrnula to v Paneláku pani Janka.
To posledné ich naozaj najlepšie vystihuje. Tentoraz ale nehovorím o Imrovi s Gejzom.