Jedným z opatrení, pripravovaných Robertom Ficom vraj na vylepšenie stavu štátnej kasy, je aj návrh na zrušenie dvoch sviatkov. Jedného civilného a jedného cirkevného. Fifty - fifty, aby to bolo spravodlivé. Tým cirkevným by mal byť 15. september, sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Ľudia budú menej sviatkovať, viac pracovať a štátna kasa sa bude plniť. Ale... Časy, keď pracovné kolektívy prijímali socialistické záväzky na počeť súdruha Stalina a súdruha Gottwalda, že vytavia stovky ton ocele nad plán, alebo vyťažia tisícky ton uhlia naviac, sú už nenávratne preč. Dnes výrobcovia vyrobia toľko tovaru, koľko vedia predať. Bez ohľadu na to, či je počas roka desať sviatkov, alebo dvadsať. Ekonóm Martin Barto to vysvetľuje podrobnejšie v tomto článku.
Ak štát na zrušení sviatkov nič nezíska, tak potom kto? Nuž predsa silní a bohatí. Tí vyrobia toľko tovaru, koľko vedia predať, ale za nižšie náklady. Nebudú musieť platiť príplatky za prácu vo sviatok. A kto na tom stratí? Slabí a chudobní. Tí si nájdu na výplatnej páske za tú istú robotu o toľko menej, o koľko ušetrili ich zamestnávatelia.
Naozaj, šikovný ťah od majstra v populizme v prospech silných a bohatých.
