Priznám sa, že ma jeho požiadavka prekvapila. Doteraz som netušil, že v rokovacej sále najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky chýba tento štátny symbol. Čo hovorí o povinnosti umiestnenia vlajky v rokovacích priestoroch štátnych a samosprávnych orgánov zákon číslo 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní? V § 13a, ods. 3 stojí čierne na bielom: "Orgány územnej samosprávy sú povinné umiestniť v miestnosti, v ktorej prebieha zasadnutie obecného, miestneho, mestského zastupiteľstva alebo zasadnutie zastupiteľstva samosprávneho kraja, štátnu zástavu a preambulu Ústavy Slovenskej republiky tak, aby nebola narušená ich dôstojnosť." O rokovacej miestnosti národnej rady ani zmienka. Nezdá sa vám to čudné? V 2 891 obciach a mestách na Slovensku rokujú poslanci zastupiteľstiev v prítomnosti štátnej zástavy Slovenskej republiky. Tak isto aj poslanci samosprávnych krajov. Štátne zástavy sú dokonca umiestnené v každej školskej triede. Len tam, kde sa tvoria zákony tohto štátu, štátna zástava chýba.
Veľa z vás si povie: "Mať tak tvoje problémy!" Veľa z vás si povie: "Hlina by mal riešiť v parlamente skutočné problémy a nie takéto taľafatky." Nuž, nie je to podľa mňa taľafatka. Ide o symbol štátu, v ktorom žijeme. Kto iný by ho mal mať pred očami, ak nie poslanci, ktorí schvaľujú zákony tohto štátu?
V septembri 2004 ma osud zavial do Kanady a mal som to šťastie, že som mohol sledovať naživo zápas Svetového pohára medzi slovenskými a kanadskými hokejistami v Montreale. Prehrali sme 5:1, ale viac ako zápas na mňa zapôsobila atmosféra v uliciach mesta. Prechádzali nim skupiny mladých ľudí so slovenskými zástavami. Skupiny mladých ľudí, ktorí žili od narodenia v Kanade, ale boli hrdí na krajinu, kde sa narodili ich rodičia.
A čo my? Sme hrdí na krajinu v ktorej žijeme? Sme hrdí na seba?
P.S. Pre tých, ktorí majú problém s predstavou vlajky vlajúcej vo vetre v rokovacej sále parlamentu uvádzam, že podľa § 7 spomínaného zákona "štátna vlajka sa môže používať aj vo forme štátnej zástavy".