Zase som to tento rok nestihol skôr. Môže ma len utešovať, že som podľa televízie TA3 nebol sám, ale mal som vyše 400 tisíc spolutrpiacich. Za tri mesiace sme jednoducho nemali na podanie daňového priznania čas. Bože, ale je tá Slovač zaneprázdnená...
Ešte šťastie, že posledný marcový deň pripadol tentoraz na pondelok. Víkend pred tým asi žiadna účtovníčka na Slovensku nespala. Nikomu sa nedalo dovolať a keď náhodou áno, už po niekoľkých sekundách bolo jasné že otravujem. Tak som teda prestal otravovať a v nedeľu večer som si konečne dorobil aj ja to, čo štát odo mňa vyžaduje.
V pondelok som vyrazil hneď ráno. Veď ktovie koľko hodín budem musieť stráviť v rade. Smer Petržalka, daňový úrad. Už pri zaradení do odbočovacieho pruhu na Panónskej som začal tušiť, že je zle. A zlá predtucha sa hneď potvrdila. Okolie Ševčenkovej ulice vyzeralo ako včelí úľ. Desiatky áut bezútešne krúžili dokola a márne hľadali miesto na parkovanie. Na mňa sa však usmialo šťastie. Jeden šťastlivec, ktorý to už mal za sebou, práve odchádza. Šuch sa na jeho miesto! Hurá, nezačína to najhoršie. Prichádzam pred budovu a uspokojene konštatujem, že na schodoch nie je žiadna rada. Fajn, možno to nebude až také hrozné. Prichádzam do vestibulu a tu už tú radu vidím. Ale čo to? To nie je môj okres! To je Petržalka! Ja môžem ísť ďalej! Prosím? Že môžem to daňové priznanie rovno odovzdať? No nie!!! Ja som chcel čakať!!!
Neviem, či sa v rámci priekumu verejnej mienky skúma aj obľuba daňových úradov. Ak áno, určite sa umiestňujú niekde na najspodnejších priečkach. Veď kto by už mal rád inštitúciu, ktorá od neho žmýka ťažko zarobené korunky. Ja tiež nie som daňami nadšený. Ale tentoraz musím povedať, klobúk dolu! Pracovníci daňového úradu zvládli nápor nás nedisciplinovaných naozaj na jednotku. Aspoň v Petržalke určite. Možno polovica úradu sedela v zasadačke a preberala daňové priznania. A nielen preberala, ale aj zbežne prezrela a poradila. Takže namiesto času, ktorý som plánoval stráviť na daňovom úrade, som si zrazu musel hladať náhradný program. Ale nehnevám sa za to na vás, daňováci...