Prvýkrát zlyhal Radoslav Procházka už deň pred začiatkom bitky.
Ešte v marci si Robert Fico myslel, že okradnutie živnostníkov vo Váhostave patriacom mecenášovi Smeru Jurajovi Širokému prejde potichu podľa toho istého scenára, ako sa to udialo minulý rok v Doprastave a ešte predtým vo firme TSS Grade. Preto si dovolil vyhlásiť, že vláda s problémami súkromnej firmy nemá nič spoločné. Situáciu zmenilo až vyhlásenie KDH a Mostu-Híd, že po Veľkej noci požiadajú o zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR k škandalóznemu prípadu reštrukturalizácie tejto firmy. To už Robert Fico zistil, že musí prevziať iniciatívu a tak na stredu 15.4. zvolal Peter Pellegrini mimoriadnu schôdzu Národnej rady na túto tému. Predseda KDH Ján Figeľ pozval zástupcov všetkých opozičných strán na rokovanie o spoločnom postupe deň predtým. Jediný politik ktorý z rokovania opozície predčasne odišiel bol podpredseda Siete Andrej Hrnčiar. S detinským odôvodnením, že ostatní neprijali jeho návrh. Pritom ten návrh absolútne neriešil problém živnostníkov ale v populizme mohol smelo súperiť s vlakmi zadarmo Roberta Fica.
Druhýkrát zlyhal Radoslav Procházka počas odvolávania Jána Figeľa.
Vo chvíli, keď sa Robert Fico v zmysle hesla "zlodej kričí, chyťte zlodeja" rozhodol hodiť svoju vlastnú vinu za problémy živnostníkov na Jána Figeľa, vo chvíli, keď Robert Fico ohrozoval základy parlamentnej demokracie absurdným obvinením opozičného politika z toho, že vedome zastavil rozkrádanie štátu, opozícia sa jednotne za Jána Figeľa postavila. Ohrozenie parlamentnej demokracie považovali v tej chvíli opoziční politici za také vážne, že sa rozhodli odstúpiť zo všetkých parlamentných funkcií. Nie z lásky k Jánovi Figeľovi, ale z princípu. Podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová to povedala jasne: "Nie kvôli Jánovi Figeľovi, ale kvôli tomu, že Robert Fico pľuje do tváre všetkých slušných ľudí." V tejto kritickej situácii nebol Radoslav Procházka schopný prekročiť svoj vlastný tieň a hodil Jána Figeľa do jedného vreca s Robertom Ficom. Ochrancu verejných financií hodil do jedného vreca so zlodejom. "Je to tá stará politika v tej najtradičnejšej podobe. Výhovorky na minulosť, vyhadzovanie si na oči veci, ktoré sa stali pred desiatimi či 15 rokmi, a ľahostajnosť voči potrebám ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Nemienime sa na tom podieľať," uviedol vo svojom stanovisku. Dodal, že za jediný liek považuje kompletnú výmenu celej politickej generácie, ktorá zlyhala. A tak Sieť pri jednotnom postupe opozície proti Robertovi Ficovi opäť chýbala.
Radoslav Procházka veľmi rád o sebe hovorí ako o budúcom premiérovi. V kritických chvíľach minulých týždňov však opäť jasne ukázal, že na to jednoducho nemá. Nevedel prekročiť svoj vlastný tieň, nevedel prekonať žiarlivosť na Jána Figeľa. Líder krajiny musí spájať a nie rozdeľovať. Nie je možné, aby líder urazene odišiel z rokovania so svojimi partnermi iba preto, že ich nevie presvedčiť o kvalite svojho návrhu. Nie je možné, aby sa líder neozval, keď sa v politike deje do neba volajúca nespravodlivosť. Nie je možné, aby líder pourážal všetkých svojich potenciálnych partnerov a tvrdil, že iba on má pravdu a nik iný. S kým chce vlastne vládnuť taký líder?
Ešte pred rokom sa o Radoslavovi Procházkovi hovorilo ako o budúcom premiérovi tejto krajiny. Dnes sa o ňom stále viac a viac hovorí ako o samoľúbom malom chlapcovi, ktorý nezvládol svoj vlastný úspech.