Pred dvomi rokmi a niekoľkými mesiacmi sa schyľovalo k snemu KDH, na ktorom sa malo rozhodnúť aj o jeho lídrovi. Zdalo sa, že znovuzvolenie Jána Figeľa na čelo KDH bude iba formalitou. Ale nebolo. Práve v čase tesne pred snemom vypukla kauza zlatých padákov a pozícia Jána Figeľa sa otriasala v základoch. Kritika sa ozývala aj z vlastných radov. Najhlasnejšie sa ozýval mladý začínajúci politik Radoslav Procházka, vtedy ešte člen KDH, ktorý verejne vyzval svojho predsedu na prevzatie osobnej zodpovednosti za túto kauzu. Odvážny mladý muž, ktorý verejne označil svojho vlastného predsedu za bremeno pre vlastné hnutie, sa stal miláčikom médií. Novinári si ho predchádzali a Radoslav sa rád predvádzal pred zapnutými kamerami.
Dnes je opäť Radoslav Procházka v hľadáčiku médií. Tentoraz však novinárov nevyhľadáva, ale uteká pred nimi. Novinárov totiž zaujíma financovanie jeho predvolebnej kampane, okolo ktorého je stále viac a viac nejasností. A to už nie je taká lahodná téma ako kritika svojho predsedu. Pozornosť novinárov je pre neho zrazu až natoľko nepríjemná, že sa otvorene sťažuje, že sa o neho novinári zaujímajú viac ako o iných politikov. „O mne viete za tento rok úplne všetko - kde sa šuchlo akých sto eur”, tvrdí v rozhovore spomínanom v úvode. Nepripomína vám táto argumentácia iného známeho politika? „Ja som politicky nahý. O mne viete úplne všetko,“ bola obľúbená fráza Roberta Fica, keď v kampani pred prezidentskými voľbami útočil na Andreja Kisku.
Pochybnosti o financovaní kampane Radoslava Procházku sa začali objavovať hneď po skončení prezidentských volieb. Odborníci na médiá a reklamu upozornili, že peniaze na prezidentskú kampaň priznané Radoslavom Procházkom ani zďaleka nezodpovedajú rozsahu jeho kampane. Namiesto oficiálne priznaných 250 tisíc eur hovoria odhady o sume viac ako dvojnásobnej. Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že Radoslav Procházka financoval až polovicu kampane čiernymi peniazmi. Ak by to bola pravda, znamenalo by to, že tie nepriznané peniaze mu poskytli sponzori, ktorí nechcú byť menovaní. Že by mu ich dali z čistej lásky? Alebo skôr preto, aby sa im v budúcnosti ich investícia mnohonásobne vrátila?
Dnes, keď ide o jeho osobu, už Radoslav Procházka o politickej zodpovednosti nehovorí. Veď "zhulákal chalanov", tak by malo byť predsa všetko v poriadku. Namiesto toho hovorí o tom, že si nastavil latku vyššie ako iní politici. Možno je to tak, veď preto mu zatiaľ veľa ľudí fandí. Lenže tí ľudia predpokladali, že tú latku preskočí a nie že ju podlezie.
O tom aký bude ďalší vývoj celej kauzy nám veľa napovedá postoj Procházkových obhajcov. Čoraz viac začínajú zdôrazňovať, že financovanie žiadnej politickej kampane na Slovensku ešte nebolo čisté, alebo že použitie čiernych peňazí v Procházkovej kampani je vlastne v poriadku. A Procházka? Zháňanie peňazí vlastnou hlavou, o ktorom hovorí hlas podobný Ficovi, a čierne peniaze vložené do straníckej pokladnice zrazu pre neho prestávajú byť problémom. Doslovne na túto tému povedal: " Nie je to ideálny svet, ale ak by za ten čas spravoval verejné financie ako starostlivý hospodár, ak by pomohol krajine pohnúť sa dopredu, nastavil procesy, aby štát fungoval s úžitkom pre ľudí, ktorí ho živia, tak by som mu to odpustil.“ Že by to bola predzvesť veľkého finále celej Procházkovej kauzy?