Keď raz bude história hodnotiť prvých prezidentov Slovenskej republiky, pri mene Ivan Gašparovič bude pravdepodobne spomenutá charakteristika - ľudový zabávač. Nebolo a nie je na Slovensku politika, ktorý by bol tak často predmetom výborných vtipov ako on. Na prezidenta by sme síce mali byť hrdí z iných príčin, ale to pri tom odchádzajúcom už vôbec nehrozí.
Zástupca šéfredaktora Sme Lukáš Fila vo svojom marcovom komentári hovorí o tom, že odchádzajúci prezident by mal v prezidentskom paláci už iba svietiť, kúriť a čakať na odchod. Zdá sa, že Ivan Gašparovič tieto jeho slová zobral veľmi vážne. Jeho poradcom trvalo viac ako mesiac, kým sa im podarilo zosmoliť odpoveď na krátky dvojvetový list Andreja Kisku s požiadavkou na osobné stretnutie za účelom prejednania krokov v súvislosti s prevzatím prezidentského úradu. Odpoveď nezaostala ani o piaď za prezidentovou povesťou. Arogantné odmietnutie.
V bežnom pracovnom živote je úplne bežné, keď sa odchádzajúci zamestnanec stretne s prichádzajúcim a porozpráva sa s ním o úskaliach a nástrahách jeho pracovnej pozície. Za prvé je to slušné, za druhé je to v prospech firmy. Ak sa odchádzajúci prezident odmietne stretnúť s prichádzajúcim, tak to určite nie je v prospech firmy, ktorou je tentoraz celé Slovensko. Andrej Kiska to ale určite prežije. Andrej Kiska určite zvládne prezidentský úrad aj bez stretnutia so súčasným nájomníkom prezidentského paláca. Andrej Kiska bude určite lepším prezidentom ako ten súčasný aj bez jeho rád. O to nejde. Ide iba o obyčajnú, ľudskú slušnosť. Ťažko môžeme očakávať slušné jednanie obyčajnými ľuďmi, keď ju nenájdeme na najvyššom politickom poste v krajine.