Len do vysokého stromu blesky udierajú

Autor: Ján Žatko | 13.8.2012 o 9:48 | Karma článku: 11,10 | Prečítané:  2119x

Politická kariéra Jána Figeľa je veľmi zaujímavá a pre pomery na Slovensku aj poučná. Vo vrcholnej politike je už 20 rokov. V roku 1992 sa ako 32-ročný stal poslancom Národnej rady a o dva roky neskôr podpredsedom KDH. Počas tých 20 rokov ako keby v politike pôsobili dvaja Jánovia Figeľovia. Jeden prvých 17 rokov, druhý posledné tri. To prvé obdobie je možné pre Jána Figeľa prirovnať k pokojnej selanke, to druhé je skôr neustálou neľútostnou búrkou. Zmenil sa Ján Figeľ, alebo sa zmenilo niečo iné?

 zdroj: kdh (flickr.com)

Väčšinu z tých prvých 17 rokov bol Ján Figeľ členom vedenia KDH a hral sa na svojom "medzinárodnom piesočku". Najskôr ako člen zahraničného výboru parlamentu, od roku 1994 podpredseda KDH pre zahraničnú politiku. V roku 2004 dokonca odišiel "do ústrania" do Bruselu, na post eurokomisára. Pre politických oponentov vtedy nezaujímavá figúra.

Zlom nastal v roku 2009. Ján Figeľ sa predčasne vrátil z Bruselu, aby sa 19. septembra 2009 na sneme KDH v Nitre stal novým predsedom hnutia. V čase, keď bolo KDH v parlamente najslabšou stranou, až šiestou v poradí, si vytýčil za cieľ dostať KDH medzi trojicu najsilnejších strán na Slovensku.

A vtedy to začalo.

Kauza byt. Nebol to síce byt, ale nebytový priestor. Bol neobývateľný a v dezolátnom stave, potreboval nákladnú rekonštrukciu. Starostovia a primátori na Slovensku pridelili desiatky tisíc bytov desiatkam tisícov osôb. Často bol jediným kritériom názor starostu. Často sa takto byty prideľujú dodnes. Iba jeden jediný byt však verejnosť trápi už roky. Byt Jána Figeľa. Hoci ho už medzitým daroval na dobročinné účely. Ako jediný z tých desiatok tisíc. A starostovia prideľujú byty nerušene ďalej.

Kauza nadštandardné príjmy. Veľkým hriechom Jána Figeľa je fakt, že aj po odchode z funkcie eurokomisára dostáva ešte stále z Bruselu na slovenské pomery nekresťansky veľké peniaze. Nejde o nič záhadné, ani tajné. O finančných náležitostiach eurokomisárov rozhoduje Európska rada v súlade s nariadením číslo 422/67/EEC. Podľa rozhodnutia Rady dostáva každý eurokomisár počas troch rokov po ukončení funkcie tzv. "prechodný finančný príspevok" (v origináli "transitional allowance"). Tento príspevok je v rozmedzí od 40 % do 65 % základného platu komisára. Tento príspevok dostával alebo dostáva každý bývalý eurokomisár. Neviem o tom, že by bol s tým niekde nejaký problém. Okrem Slovenska. Mimochodom, podľa oznámenia verejného funkcionára zverejneného na stránke národnej rady, poberal Ján Figeľ za rok 2011 iné príjmy okrem príjmov z verejnej funkcie vo výške 120 000 €. Ministri Ficovej sociálnodemokratickej vlády za ten istý rok 2011 poberali okrem príjmov z verejnej fukcie oveľa zaujímavejšie sumy: minister financií 230 129 €, minister vnútra 334 184 € a minister dopravy dokonca 898 712 €.

Kauza zlaté padáky. Problém neriešený roky. Zlaté padáky sa vyplácali za Dzurindu, vyplácali sa za Fica, vyplácali sa aj za Figeľa. Jediný Figeľ by mal však kvôli ním odísť z politiky. Napriek tomu, že ako jediný politik priznal svoju politickú zodpovednosť. Alebo práve kvôli tomu? A kým sa verejnosť rozhorčuje nad Figeľovými zlatými padákmi, do funkcií sa pritom potichučky dostali opäť Ficovi nominanti. Tí istí, ktorí odišli zo svojich postov v roku 2010 aj so zlatými padákmi. Nepočul som o tom, že by od nich Robert Fico žiadal, aby tučné odstupné vrátili štátu.

Kauza diplom. Čerstvá vec, top téma médií v uplynulom týždni. Z hlavného prúdu rozhorčených hlasov sa vymyká Jozef Mikloško, ktorý vo svojom blogu tvrdí, že okrem jednohlasného rozhodnutia skúšobnej komisie o udelení titulu pre Jána Figeľa bolo za udelenie titulu aj všetkých 21 členov Vedeckej rady fakulty. Zaujímavý údaj. Žeby boli všetci títo ľudia nesvojprávni? Ešte zaujímavejší pohľad na kauzu nám ponúka vo svojom blogu Renáta Králiková. Všimla si neuveriteľnú predvídavosť ministra Dušana Čaploviča, ktorý v súvislosti s pochybnosťami ohľadne titulu ministra Jána Richtera vyhlásil, že sa "najbližšie dostanú k novinárom aj zistenia o niektorých poslancoch Národnej rady z opozície".

Ivan Šimko tvrdí: "Na kampani proti Figeľovi je eštebácky rukopis." Všetky fakty nasvedčujú, že je tomu tak. A na tejto kampani vidno aj určitý vývoj. Tí, ktorí držia neviditeľné nitky v pozadí od začiatku vedeli, že porušenie zákona u Jána Figeľa neprichádza do úvahy. Preto sa sústredili najmä na ľudskú závisť. A keď zistili, že to nezaberá podľa očakávania, zmenili taktiku. Najnovšie sa snažia vykresliť Jána Figeľa ako úbožiaka, ktorý je hodný akurát tak súcitu ale určite nie hlasu vo voľbách. Aby si ľudia povedali to, čo Štefan Hríb: "Podľa mňa z Jána Figeľa sa stáva už trochu nešťastník, už je to ani nie hodné nejakej kritiky, ale skôr takého poľutovania." Zaujímavé, že použil takmer totožné slová ako Radoslav Procházka na sneme KDH v Ružomberku.

Ivan Šimko si kladie rečnícku otázku, ako sa dá proti takejto diskreditačnej kampani brániť. A hneď si aj odpovedá: "Podľa mňa, nijako. Treba to uniesť. A vyjadriť azda svoje najúprimnejšie opovrhnutie všetkými, čo takéto hry spúšťajú, režírujú alebo sa na nich priživujú."

Pravda, je ešte jedno riešenie. Ján Figeľ si môže povedať, že mu ten boj s veternými mlynmi nestojí za to a rezignuje. Utiahne sa do Bruselu na kľudný post dobre plateného euroúradníka. To je okamih, na ktorý neviditeľní ťahači nitiek v pozadí netrpezlivo čakajú. A kauzy zrazu ako šibnutím čarovného prútika ustanú.

Mimochodom, všimli ste si, že popri tom ako sa minulý týždeň celé Slovensko zaoberalo Figeľovým doktorátom starým päť rokov, jednofarebná mašinéria v národnej rade prakticky zlikvidovala druhý dôchodkový pilier?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?