Riaditeľom Železničnej spoločnosti Slovensko bol ešte donedávna Pavel Kravec. Áno, ten istý Pavel Kravec, ktorý je v médiách už viac ako mesiac dennodenne opľúvaný ako najväčší vyvrheľ spoločnosti. Aj včera si Nový čas na neho spomenul a palcovými titulkami sa pýta: "Nominanti KDH Kravec a Tarcala: Kedy konečne vrátite zlaté padáky?!" Páni novinári, ale prečo sa nepýtate ostatných? Prečo sa pýtate tých, ktorí vyhlásili že peniaze vrátia a nepýtate sa tých, ktorí čušia ako voš pod chrastou so zlatými padákmi schovanými pekne v skrini? Pretože to niekomu vyhovuje? A komu páni novinári? Za koho vlastne kopete?
Pavel Kravec vykonal za necelé dva roky na čele Železničnej spoločnosti Slovensko kus práce. Ja viem, nie je všetko ideálne. Aj mne vadia špinavé vlaky, aj mne vadí občasné meškanie. Ale viem, že Pavel Kravec zachránil spoločnosť pred krachom a viem že na koľajniciach pribudli nové vlaky hodné 21. storočia, ktorými veľmi rád cestujem. Cena bola vysoká, najlepšie by o tom vedeli hovoriť stovky prepustených železničiarov. Ale inak sa nedá, aj preto súčasný minister Ján Počiatek pokračuje v nastolenej línii.
Zlaté padáky pre štátnych manažérov sú nehoráznosť. Bez ohľadu na to, či ide o nominantov KDH, SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd alebo Smeru. Zatiaľ sa iba dvaja z parašutistov rozhodli, že padáky vrátia. Oboch si za to veľmi vážim a som presvedčený, že nasadili takú vysokú latku, ktorú asi nik iný nebude schopný preskočiť. A po dnešnej informácii od Transparency International Slovensko si výsledky práce Pavla Kravca vážim ešte viac.
Pavel Kravec má smolu. Má smolu v tom, že kvôli snahe politických protivníkov odstaviť Jána Figeľa si ho väčšina obyvateľov Slovenska bude pamätať pre kauzu zlaté padáky a nie preto, že zachránil železnice pred krachom a že z nich urobil najtransparentnejšiu štátnu firmu na Slovensku.
Za to mu patrí moje poďakovanie.