reklama

Ad: Bieda nového lídra pravice

"KDH je podľa posledných prieskumov najsilnejšou pravicovou stranou. Ako sa správa nový líder? A aká budúcnosť nás s ním čaká?" takéto otázky si kladie Jaroslav Daniška v .týždni. Na otázky si hneď aj odpovedá. Pre Kresťanskodemokratické hnutie to nie sú príjemné odpovede.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu
(zdroj: tvnoviny.sk)

Pán Daniška pripomína, že "od roku 1997, keď vznikla volebná kandidátka piatich strán SDK, respektíve od roku 1999, keď sa časť bývalých členov KDH vrátila do svojej strany, je to prvýkrát, čo je hnutie silnejšie, ako Dzurindova strana, ktorá chcela KDH kedysi zničiť." Dodáva: "Pre členov KDH je to veľký moment." O pár riadkov ďalej však priaznivcov KDH schladzuje: "KDH je síce v prieskumoch pravicovým lídrom, nie je to však vďaka jeho rastu, ale vďaka percentuálnemu prepadu všetkých ostatných."

To je pravda. Viete čo je však pre mňa ako radového člena KDH povzbudzujúce? Že KDH je jediná strana, ktorá tu existuje už 22 rokov a má stále výrazný vplyv na slovenskú politiku. Napriek neláske médií. Napriek niekoľkonásobnému rozštiepeniu strany a odchodu mnohých členov a politikov. A to aj veľmi významných.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

KDH prežilo odchod veľkej skupiny členov hnutia pod vedením podpredsedu národnej rady Jána Klepáča v roku 1992 a vznik Slovenského kresťansko-demokratického hnutia. SKDH po niekoľkých rokoch zaniklo a Ján Klepáč je od roku 2010 opäť členom KDH, pretože "považuje KDH za vlastenecké hnutie, ktorému záleží na Slovensku".

KDH prežilo aj odchod podpredsedu strany Mikuláša Dzurindu a veľkej skupiny čelných predstaviteľov KDH, ktorí porušili pôvodnú dohodu. Odmietli sa vrátiť po úspechu v parlamentných voľbách 1998 vo farbách účelovej volebnej strany SDK do KDH. Namiesto toho založili v roku 2000 novú stranu SDKÚ. Jedným z ich cieľov bolo aj to o čom píše Jaroslav Daniška, pohltenie KDH. Dnes je situácia taká, že KDH si stále drží svoju stabilnú podporu verejnosti a SDKÚ sa prvýkrát v histórii obáva, či sa vôbec dostane do parlamentu. Aj z tejto skupiny "odídencov" sa už viacerí do KDH vrátili, najznámejším z nich je Ivan Šimko. Vrátil sa podľa vlastných slov ako radový člen: "Do KDH sa vraciam ako radový člen a myslím si, že by ani nebolo vhodné, aby som sa po mnohých rokoch vracal s tým, že by som hneď začal uvažovať o nejakých funkciách."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

KDH prežilo aj odchod ďalšieho podpredsedu strany Vladimíra Palka a bývalého predsedu národnej rady Františka Mikloška, ktorí v roku 2008 založili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska. Napriek ich veľkej popularite medzi členmi KDH sa im nepodarilo týmto projektom osloviť relevantnú skupinu voličov. Strana získala vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 v koalícii s OKS 2,1% hlasov. Parlamentných volieb v roku 2010 sa ani nezúčastnila a tragický osud týchto politikov dovŕšil nedávno v priamom prenose fenomén Matovič.

Ak si KDH naďalej udržuje svojich priaznivcoch aj po týchto ťažkých úderoch a odchodoch, ja to považujem skôr za zázrak ako za neúspech.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz niekoľko slov k veľmi populárnemu termínu "líder pravice". Označovať dva týždne pred voľbami niekoho za lídra pravice je číry nezmysel. Vo voľbách predsa každá strana hrá na vlastné tričko. Každá chce získať čo najviac voličov. Každý líder strany chce získať čo najviac percent pre svoju stranu. A je to úplne legitímne. Tí politici, čo majú teraz najviac rečí o spolupráci pravice, zároveň čo najviac okydávajú svojich bývalých koaličných spojencov. Áno, bijú sa o toho istého voliča. Takže o lídrovi pravice má zmysel hovoriť až po voľbách, ak sa ešte raz nejakým zázrakom podarí pravici presvedčiť svojich voličov, aby jej dali novú šancu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jaroslav Daniška tvrdí, že "Ján Figeľ a Pavol Hrušovský by radi vládli". No a? Veď je to normálne. Kvôli čomu by politici mali ísť do politiky? Asi kvôli tomu aby presadili svoj volebný program. A inak ako pôsobením vo vláde sa to nedá. Poznám iba jediného politika, ktorý otvorene hovorí, že nechce ísť do vlády. Volá sa Igor Matovič. Logické, pre neho nie je priorita volebný program, ale minutáž na televíznej obrazovke.

KDH sa neustále podsúva, že má nejasné stanovisko k povolebnej spolupráci. Ale "to je hluboké nedorozumění", ako by povedal klasik. Ján Figeľ už v novembri 2011 jednoznačne povedal, že pre KDH je prioritou po voľbách vytvorenie koalície KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd. To stále platí, neviem o tom, že by sa postoj KDH v tejto veci zmenil. Prečo tam nie je spomenutá SaS? Pretože táto strana má iný postoj k trvalému eurovalu ako zvyšné tri stredopravé strany a nemieni z tohto postoja ustúpiť. A keďže nemienia ustúpiť ani KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd, tak je jednoducho ich spoločná cesta nemožná. Je predsa nezmysel v apríli utvoriť vládu a v lete vyhlásiť nové voľby. Ján Figeľ zároveň povedal aj alternatívu B. Ak by tieto tri strany nezískali vo voľbách dostatočnú podporu, tak prichádza do úvahy široká pravoľavá koalícia. Tu nejde o žiadne pchanie sa Smeru do zadku. Jednoducho bude treba riešiť situáciu, ktorá možno nastane, ak ani pravica, ani Smer nebudú schopní samostatne utvoriť vládu. A musím sklamať tých, ktorí už dnes chladia šampanské na oslavu ďalšieho štiepenia KDH. To je postoj nielen Jána Figeľa, ale aj Daniela Lipšica. Naposledy to úplne jasne povedal včera v rozhovore pre denník Korzár. Podmienkou vstupu KDH do vlády sú podľa jeho predsedu hlavne tri veci: viac práce pre občanov, nezadlžovanie Slovenska a dôsledný boj proti korupcii. A to v prípade pravicovej ale aj pravoľavej vlády.

Hovoriť o lídrovi pravice dnes, dva týždne pred voľbami je nezmysel. O lídrovi pravice má zmysel hovoriť až po 10. marci. A v súčasnosti nevidím inú osobnosť okrem Jána Figeľa, ktorá by toto bremeno mohla vziať na svoje plecia. Pretože lídrom nie je ten, čo má najprenikavejší hlas, alebo najtvrdšie päste. Podľa PhDr. Michaely Tureckiovej, lídrom je ten, kto vie "získať ľudí pre zmenu, ukázať im smer, účinne ich ovplyvňovať a spoločne s nimi prekonávať prípadné prekážky a oslavovať dosiahnuté víťaz­stvá". A trnavský arcibiskup Mons. Róbert Bezák k osobe Jána Figeľa dodáva: "nie je dôležitá sila hlasu ale veľkosť ducha".

Poznámka: Tento blog sa nesnaží o objektivitu. Napísal ho člen KDH a volič KDH s plným vedomím toho, že ho za tieto jeho názory diskutujúci o chvíľu roztrhajú na franforce.

Ján Žatko

Ján Žatko

Bloger 
  • Počet článkov:  183
  •  | 
  • Páči sa:  62x

Konzervatívec v politike aj v živote. Zoznam autorových rubrík:  Devínska Nová VesRozhovoryBratislavaPolitikaKanadaOsobnostiPrírodaZaujímavostiFotografieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu