Iveta Radičová priniesla do slovenskej politiky nový prvok. Do sveta racionálne uvažujúcich a chladne kalkulujúcich mužov priniesla emóciu. Emóciu, s ktorou sa vedelo stotožniť veľké množstvo ľudí na Slovensku. Iba tak sa mohlo stať, že za pár rokov sa z profesorky sociológie stala politička vážne ohrozujúca dovtedy neotrasiteľné postavenie najpopulárnejšieho politika na Slovensku. Podľa prieskumu IVO z marca 2011 Iveta Radičová veľmi nepríjemne šliapala Robertovi Ficovi na päty. Ten bol v tom čase síce ešte stále najdôveryhodnejším politikom na Slovensku s dôverou u 23% opýtaných, Iveta Radičová však bola za ním v tesnom závese s dôverou u 17% opýtaných a s veľkým náskokom pred tretím Robertom Kaliňákom s 9% dôverou.  Agentúra MVK dokonca tvrdí, že Iveta Radičová v rebríčku dôveryhodnosti Roberta Fica v novembri 2010 predbehla.

Robert Fico toto ohrozenie svojho postavenia veľmi dobre chápal a nevynechal ani najmenšiu príležitosť na to, aby Ivetu Radičovú znosil pod čiernu zem ako neschopnosť samu. A tak sme sa od Roberta Fica dozvedeli, že: "Radičová je neschopná a podozrivá z korupcie", "Radičová priznala, že spôsobila katastrofu", "Radičová má z budovy pre daniarov províziu", "Radičová je len figúrka v rukách Dzurindu a Mikloša", "Radičová je najväčšia klamárka v histórii SR", "Radičová sa vyhovára, zavádza a podvádza svojich voličov". Robertovi Ficovi treba uznať, že sa snažil. Veľmi sa snažil, ale Radičová všetky tieto útoky vydržala. Vydržala aj v kritických chvíľach, keď necítila podporu svojej vlastnej strany vtedy, keď to najviac potrebovala.

Nevydržala až vtedy, keď jej nevyjadril dôveru v parlamente ten, ktorý vyhlásil, že "lepšieho predsedu vlády Slovensko ešte nemalo". Nevyjadril jej dôveru napriek jej emotívnym záverečným slovám, ktorými sa na neho a ďalších poslancov obrátila tesne pred hlasovaním o dôvere v národnej rade: "Ja vás prosím, dôverujte tejto vláde".

Bolo to zbytočné, rozhodnuté bolo už dávno predtým. Vraví sa, že politika je panské huncútstvo. Tentoraz sa o tom presvedčila aj Iveta Radičová. Ja viem, mnohí budú hovoriť: Nemala spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Nemala sa vzdať kandidatúry v predčasných parlamentných voľbách. Ona to však urobila. Možno ju k tomu viedla práve tá emócia, ktorá tu doteraz v našej politike chýbala. Podľa nej to bolo správne rozhodnutie. Chlapské rozhodnutie, ktoré urobila žena. Chlapské rozhodnutie, ktoré nedokázali urobiť muži, keď ich k tomu vyzvala.

Kocky sú hodené. O necelých päť mesiacov tu máme predčasné parlamentné voľby. Voľby, v ktorých Robert Fico nebude musieť čeliť svojmu najvážnejšiemu konkurentovi. A nemusel kvôli tomu ani prstom pohnúť. Stačilo iba tíško sedieť v kúte a usmievať sa. Nie je ten svet krásny?