V čom by našim dnešným politikom mala pomôcť história? Stačí si uvedomiť, že dnešná situácia nie je vôbec nová. Prvýkrát vyslovil slovenský parlament nedôveru vláde 11. marca 1994. Už o tri dni neskôr prezident Michal Kováč odvolal Vladimíra Mečiara z funkcie predsedu vlády a o ďalšie dva dni vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom. Vo vláde boli zastúpené strany, ktoré sa zasadili o vyslovenie nedôvery vláde Vladimíra Mečiara v parlamente: DÚ, KDH a SDĽ. Jednoducho vtedy politici, ktorí sa zaslúžili o pád vlády, konali zodpovedne a nedopustili aby sa Slovensko zmietalo v chaose. Mali na to gule a neprehadzovali si navzájom horúci zemiak zodpovednosti za pád vlády. Išli do vlády, aj keď vedeli, že im to na percentách nepridá. Hlavnou úlohou vlády Jozefa Moravčíka bolo doviesť Slovensko v pokoji k predčasným parlamentným voľbám a to sa jej aj podarilo.
Je dnes situácia v niečom iná? Vôbec nie. Tri parlamentné strany Smer, SaS, SNS + OKS a Obyčajní ľudia vyslovili nedôveru vláde. Čo z toho vyplýva? Vláda nemá dôveru parlamentu, nemá preto mandát vládnuť. Nemá mandát ani na to "aby svietila a kúrila". A aby do parlamentných volieb v marci 2012 nevládla na Slovensku anarchia, mali by mať politici zo Smeru, SaS, SNS, OKS a Obyčajných ľudí dosť odvahy a zodpovednosti k tomu, aby priviedli Slovensko v pokoji do predčasných parlamentných volieb. Presne tak, ako tvrdí Richard Sulík: "Nejde to tak, že rozbijem tu niečo, čo rok a pol fungovalo, a doriešiť to majú iní."
A aká je moja skromná rada pánovi prezidentovi? Aby sa zachoval štátnicky, zotrval na svojom pôvodnom stanovisku z minulého týždňa a odvolal vládu a vymenoval novú. Je len logické, že poveriť zostavením novej vlády by mal predsedu najsilnejšej opozičnej strany Roberta Fica. A tí, čo mali odvahu na vyslovenie nedôvery vláde, by mali mať aj odvahu zabezpečiť, aby na Slovensku nezavládol na pol roka chaos. Lebo ak nie, tak potom to nie sú politici, ale hazardéri. Hazardéri s osudmi nás všetkých.
P.S. Vladimír Mečiar sa pol roka po svojom odvolaní z funkcie predsedu vlády triumfiálne vrátil na výslnie slovenskej politiky. Bude sa história opakovať?
